ME-SA / Martina Hajdyla, Eliška Brtnická, Jana Stárková (CZ): TREMULA | Nu Dance Fest 25

ME-SA / Martina Hajdyla, Eliška Brtnická, Jana Stárková (CZ):

TREMULA

Vstupujeme do situácie, ktorá už prebieha. Sme na začiatku alebo na konci? Posledné záchvevy, dohasínajúci oheň… pohroma živlu alebo extatický stav? Stav totálneho šťastia či nesmierne utrpenie? Alebo len každodenná únava zo všednosti dní? Je potrebné spočinúť. Zostať chvíľu na mieste. Kde ešte pred chvíľou horel oheň, je teraz pokoj. Telá sú vyčerpané, čas sa spomalil. Napokon odpočinok. Ale ako dlho sa to dá vydržať?

Vnímanie času živých organizmov sa líši. Človek sa snaží byť čo najrýchlejší a najproduktívnejší, hodnotu však vidí v stálosti a trvanlivosti.

Koreňový systém, z ktorého vyrastáme, tvorí základy našej existencie. Navzájom sa podporujeme a tvoríme spoločenstvo. Z tvárnych tiel, ktoré pri hľadaní cesty silnejú, sa stávajú stabilné opory.

V predstavení Tremula sa prvýkrát na javisku stretávajú artistka Eliška Brtnická a tanečnica Martina Hajdyla. Spoločne s režisérkou Janou Stárkovou hľadajú prieniky svojich umeleckých prístupov v čistej fyzikalite, ktorú ďalej rozvíjajú v spolupráci s hudobným skladateľom Ianom Mikyskom a vizuálnym umelcom Pavlom Havrdom.

„… Na osice listí vadne,

dyž uvadne, dolů spadne.

Také-li já tak uvadnu,

dyž uvadnu, dolů spadnu?“

(česká ľudová pieseň)

Co je pro tebe Tremula? 

Jana: Báseň o stromu a o lidském těle. Pohyb.

Martina: Neutíchajúci pohyb, duet, kvartet, rituál.

Eliška: Chvění. 

Co přináším do Tremuly? 

Martina: Fascináciu telom, dynamiku, nepredvídateľnosť. 

Eliška: Pomalost.

Jana: Přináším příběhy, interpretaci a péči. Přinesla jsem dřevo a stromy jako námět, nosím dřevo do lesa.

Jaký pocit je Tremula? 

Eliška: Osvobozující.

Martina: Uvoľňujúci, euforicky, uzemňujúci. 

Jana: Energie která nikdy neustane, která tu je, i když není vidět.

Koncept a tvorba: Martina Hajdyla, Eliška Brtnická, Jana Stárková
Interpretácia: Martina Hajdyla, Eliška Brtnická
Hudba: Ian Mikyska
Scénografia a svetelný dizajn: Pavel Havrda
Kostýmy: Petra Vlachynská
Pohybová spolupráca: Kristián Mensa
Hudobná interpretácia: Ian Mikyska, Jakub Švejnar / Jaroslav Čermín Noga
Technická spolupráca: Sebastián Vích
Foto: Alex Chudá
Grafika: Jozef Ondrík
Social Media: Alice Krajčírová
Produkcia: Eva Roškaňuková, Jiří Hajdyla / ME-SA

Partneri projektu: Studio Alta, REZI.dance, Cirqueon, SE.S.TA

Projekt z verejných zdrojov podporili: Magistrát hlavného mesta Praha, Ministerstvo kultúry České republiky, Štátny fond kultúry ČR. 
Projekt je realizovaný s finančnou podporou hl. m. Prahy.

Poďakovanie: Lenka Feifrlíková, Sue Schroeder, Stéphanie N'Duhirahe, Viktor Černický, Ondřej Holba, Markéta Hrdlička Málková, Aleš Hrdlička, Štěpán Kouba, Peter Šavel

Premiéra: 19. a 20. 10. 2023, Studio Alta, Praha

Trvanie: 50 min. 

Nezávislá taneční platforma ME-SA vytváří autorské projekty na poli současného tance, spolupracuje s českými umělci a zve ke spolupráci zahraniční choreografy a performery. S důrazem na fyzikalitu a expresivitu těla a pohyb jako médium přináší umělecké výkony na vysoké profesionální úrovni společně s nekonvenčním přístupem k dramaturgii a formě uměleckého výstupu. 

www.me-sa.cz

Martina Hajdyla je slovenská tanečnica, choreografka a pedagogička žijúca v Prahe. Absolvovala Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici a magisterské štúdium pedagogiky tanca na pražskej HAMU, na ktorej aktuálne študuje doktorandský program. Je zakladajúcou členkou a umeleckou riaditeľkou nezávislej tanečnej platformy ME-SA. V roku 2015 získala cenu Tanečnica roka za svoj výkon v inscenácii SuperNaturals, v roku 2023 cenu Českých centier za výkon v predstavení SOFT SPOT. Za výkon v sólovom predstavení L/One of the Seven bola nominovaná na Cenu Thálie 2016. Martina vo svojej tvorbe využíva tanec ako koncept, ako súčasť komunikácie a interakcie, ako prirodzený pohyb ľudských tiel.

Eliška Brtnická je akrobatka, performerka a režisérka. Vyštudovala odbor Nonverbálne divadlo na pražskej HAMU, kde dokončila aj doktorandské štúdium. V roku 2017 absolvovala vo Francúzsku ročný kurz cirkusovej dramaturgie. V posledných rokoch sa viac zameriava na vizuálne poňatie inscenácií (spolupracuje s galériou Benedikta Rejta či Centrom súčasného umenia DOX), na site-specific a dokument. Za performance v inscenácii Hang Out bola v roku 2022 nominovaná na cenu Thálie. V roku 2023 získala hlavnú cenu Českej Tanečnej Platformy za inscenáciu Thin Skin.

Jana Stárková je režisérka, dramaturgička, pedagogička, zakladateľka a umelecká vedúca platformy Špatné divadlo. Spolupracuje na európskom projekte Unlock the City!, ktorý sa venuje dramaturgii verejného priestoru. Spolupodieľala sa na projektoch Kulturunezastavis, Televize Naživo a inscenáciách Lavabo, Ó, Effugio, Euchrid a ďalšie. Predtým zastávala post dramaturgičky súboru Cirk La Putyka a bola lokačnou manažérkou PQ Performances pre PQ2023. Vo svojej tvorbe sa venuje primárne pohybovému a tanečnému cirkusu a je hrdou členkou zboru Veselé chvíle.

Ian Mikyska je skladateľ, ktorý sa venuje primárne hraničným podobám zvuku – tvorí inštalácie, texty, divadelné predstavenia, performance, videá... Vyštudoval kompozíciu na Guildhall School of Music and Drama v Londýne, absolvoval stáže na Universität der Künste v Berlíne a Centre audiovizuálnych štúdií FAMU, v súčasnosti dokončuje magisterské štúdium réžie alternatívneho divadla na pražskej DAMU. Spoluzaložil ansámble Stratocluster a Prague Quiet Music Collective. Vydal knihu Partitury pro čtenáře (Psí víno, 2016). Spolupracuje s rôznorodými divadelnými súbormi a tvorcami (Národné divadlo, Divadlo na zábradlí, Alfréd vo dvoře, NoD, X10). Zaujíma ho kontrast percepčného a koncepčného počúvania; pominuteľnosť; význam, kontemplácia a vzťah so zvukom ako vzťah so svetom a prírodou.

Pavel Havrda je vizuálny umelec. Vyštudoval Fakultu umenia a dizajnu UJEP v Ústí nad Labem v ateliéri digitálnych a interaktívnych médií. Na London College of Communication absolvoval štúdium strihovej skladby. Vo svojej umeleckej tvorbe skúma vývoj a proces štruktúrovania organických foriem naprieč ich premenami v čase a priestore. Jeho práce oscilujú medzi rôznymi médiami, pričom ich charakter je často procesuálny a efemérny. Často používa nájdené objekty, z ktorých extrahuje všeobecné vzorce. Okrem realizácií v galériách sa venuje divadlu a hudbe. Dlhodobo spolupracuje s divadelnými režisérmi, pre ktorých tvorí svetelný dizajn, videoprojekcie či spolupracuje na scénografii.

Po predstavení sa uskutoční diskusia s tvorcami.