NANIČHODNICE: Dievča z morského dna /novembrové termíny

Poetický ponor do hĺbky duše jednej ženy. Podľa divadelnej hry Jany Bodnárovej.

Môj život sa začal v Prekambrijskom mori pred 5, 9 miliardami rokov. Prastaré ryby ma naučili prežiť vo vode a tak som odišla žiť s nimi do hĺbky oceánov. Keď som bola v hĺbke oceánu, bol vo mne voľný priestor. Máte v sebe voľný priestor? Aspoň taký maličký ako Kinder vajce. Ale prázdne. Nič tam nesmie byť. A práve v tom NIČ, v tom prázdne ste vy. Radím vám. Udržte si v sebe toto miesto. Toto prázdno. Ticho. Tento stred vás. Lebo sa stratíte. Zablúdite! Ako dieťa v čiernom lese. Dlho sa budete znovu hľadať. Trhať sa. Páliť sa. Budú z vás odhrýzať. Ako z čokoládovej tyčinky... 

Lea sa ocitla v psychiatrickej liečebni. Ako dieťa žila len s matkou, ktorá jej výchovu zanedbávala. Dostávala sa do ťažkých životných situácií, nevedela sa v nich zorientovať, nemala v živote nikoho, komu by sa mohla zdôveriť. Osamelá, uzavretá sa už ako zrelá žena nachádza v ďalšej liečebni a jej prípad si do rúk berie nový lekár.

inscenácia Dievča z morského dna o duševnom zdraví. Ide o emotívne predstavenie, v ktorom sa herečka Jana Wernerová vyrovnáva aj s vlastnou minulosťou.

Je to ťažký príbeh, zvlášť preto, že vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa stala v 80. rokoch v Prešove. Objavuje sa v ňom stredoškolská študentka, ktorá zo strachu pred rodinou zatajila, že čaká dieťa. Úzkosť, ktorá ju sprevádzala po celé obdobie tehotenstva, ju doviedla až k tomu, že novorodenca vyhodila z okna paneláka. Udalosťou sa inšpirovala spisovateľka Jana Bodnárová. V roku 2008 napísala divadelnú hru Dievča z morského dna. Mladej žene dala meno Lea. V jej príbehu sa ocitne v psychiatrickej liečebni. V rámci terapie sa vracia do detstva a odkrýva traumy, ktoré ju doviedli k tragickému činu. Hru nedávno zinscenovalo košické Divadlo Na peróne. „Spočiatku sa mi tá hra nepáčila, pretože mi prišla príliš osobná,“ vraví herečka Jana Wernerová, ktorá stvárnila postavu Ley. „Keď som si ju prečítala druhýkrát, uvedomila som si, koľko prienikov má s mojím detstvom a že bolo načase sa s tým popasovať.“

Text: Jana Bodnárová
Scenár: Jana Wernerová
Dramaturgická spolupráca: Tereza Trusinová
Scénografia: Daša Krištofovičová
Hudba: Dead Janitor
Koncept, réžia, hrajú: Jana Wernerová, Peter Kočiš
Technická podpora: Dušan Kopčov, Palko Matia
Produkcia: Jana Wernerová, Peter Kočiš

Z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia,
Mesto Košice a Creative Industry Košice.

Foto: Martin Hronský