Réžia: Bea de Visser (NL), 10 min, 2019
Jacques Derrida začal v roku 1997 svoju povestnú desaťhodinovú prednášku na konferencii v Cerisy tým, že tematizoval udalosť, keď je on/človek objektom pohľadu zvieraťa, a tým sa kriticky vymedzil k Heideggerovmu rozlíšeniu človeka a zvieraťa. „V prvej tretine prevláda vnútorný monológ (podložený citáciami Derridovho textu) a obrazy pohľadov štyroch tvorov: človeka, psa/vlka, zajaca, a napokon orla. V druhej tretine vzniká dramatický konflikt medzi týmito zvieratami, ktorý je daný štúdiou ich činností. Zvieratá sa rozdelia na dravcov a obete, kde je tak trochu ten zajac naháňaný, ale žena ho zachráni tým, že zachytí vlka. Následne sa činnosť ženy prejaví v hre na gitaru: žeby odkaz na hľadanie harmónie? Harmónia a rovnováha sa nastoľuje v tretej časti: orol je vypustený z ateliéru, pes prestane poľovať na zajaca. Žena prednesie slová o novej úrovni vzájomnej akceptácie tvorov.“ (Juraj Oniščenko, filozof)
Réžia: Takashi Makino (JP / HK), 60 min, 2018
„Niekoľko rokov som cestoval po svete so svojimi filmami. A v tomto temnom, smutnom svete vojen a terorizmu, bezpočtu životov stratených v dôsledku katastrof spôsobených prírodou aj človekom neprešiel jediný deň, kedy by som nemyslel na smrť. Zároveň si uvedomujem, že smrť nie je to jediné, čo nás spája. Rodíme sa, vyrastáme a žijeme na tejto malej planéte medzi hviezdami. Mojimi dielami sa vinie myšlienka, že ak si túto pravdu aspoň raz za deň a hoc len na majú chvíľu uvedomíme, možno niekde v hĺbke srdca nájdeme spoločný umelecký výraz, kľúč k miestu, ktoré existuje mimo náboženstiev, politik, hraníc, jazykov a osobných túžob, ktoré nás rozdeľujú.“ (Takashi Makino) Čisto meditatívny, abstraktný experimentálny film nadväzujúci na teórie rytmu a koncepty vizuálnej symfónie Hansa Richtera a Waltera Ruttmana mal premiéru na MFF Rotterdam 2018.
