Antonín Dvořák: Omša D dur, "Lužanská" / Leoš Janáček: Otčenáš

V podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy pod dirigentským vedením Lukáša Kunsta a v spolupráci s poprednými vokálnymi aj inštrumentálnymi umelcami zaznejú na koncerte pútavé diela Omša D dur „Lužanská“ Antonína Dvořáka a Otčenáš od Leoša Janáčka. 

S Antonínom Dvořákom spájajúce sa typické prvky ako jednoduchosť hudobných línií, vrúcnosť a úprimnosť, ako aj prirodzená pokora k človeku a prírode a v neposlednom rade viera v Boha sú príznačné i pre jeho Omšu D dur „Lužanskú“, ktorej uvedenie 3. mája 2025 o 19.00 h v koncertnej sieni Klarisky pripravuje Spevácky zbor mesta Bratislavy pod dirigentským vedením Lukáša Kunsta. V sólových partoch sa predstaví výborné vokálne kvarteto Tatiana Hajzušová (soprán), Eva Šušková (mezzosoprán), Pavol Oravec (tenor) a Jiří Rajniš (bas).

Zaujímavosťou je, že pripravované uvedenie omše vychádza z najnovšieho kritického vydania diela nakladateľstva Bärenreiter, pre ktoré editor ako hlavný prameň zvolil druhý odpis partitúry Jana Elsnica s Dvořákovými autentickými pridanými partmi violončela a kontrabasu, pochádzajúci z majetku nakladateľstva Novello a aktuálne uložený v British Library. Podľa historických prameňov Dvořák túto podobu omše síce poslal vydavateľovi ako svoju konečnú verziu, ale na žiadosť nakladateľstva Novello však nakoniec pre vydanie v roku 1892 dielo zinštrumentoval pre orchester, čo spôsobilo, že táto zo skladateľovho pohľadu finálna komornejšia verzia akosi neprávom upadla do zabudnutia a svetlo sveta vo vydanej podobe uzrela až omnoho neskôr. Premiéra omše sa konala na vysvätení kaplnky v Lužanoch 11. septembra 1887. Dirigoval sám Dvořák, sopránovou sólistkou bola Hlávkova žena Zdenka, altového partu sa ujala skladateľova manželka Anna. Prvé koncertné verejné uvedenie nasledovalo 15. apríla 1888 v Mestskom divadle v Plzni, tiež pod vedením Dvořáka.

Program koncertu dopĺňa Otčenáš Leoša Janáčka, ktorého pôvodná verzia bola určená pre tenorové sólo, miešaný zbor v sprievode klavíra, neskôr však skladateľ sprievod prepracoval pre harfu a organ. K zhudobneniu modlitby Janáčka inšpiroval cyklus obrazov súčasného poľského maliara Józefa Męcinu-Krzesza. Vo vedení melodických línií je zreteľný vplyv moravskej ľudovej piesne a dramatický priebeh hudby do istej miery prináša náznaky na operu Jej pastorkyňa.

Partnerom podujatia je Bratislavské kultúrne a informačné stredisko.