Vladimír GODÁR 70

NEDEĽA / 22. 3. 2026 / Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu / 18:00

„Umenie je najväčším darom, ktorý dáva človek sebe samému.“
Ján ALBRECHT

Vladimír GODÁR (1956)
Bikít Gilgameš, Sonáta č. 2 pre violončelo a klavír (premiéra), Déploration sur la mort de Witold Lutosławski, Barkarola, Dormi Jesu, Sweet and Low...

Peter MIKULÁŠ, bas
Jozef LUPTÁK, violončelo
Nora SKUTA, klavír
Peter BIELY, husle
Daniel RUMLER, husle 
Martin RUMAN, viola
Spevácky zbor Technik
Petra TORKOŠOVÁ, zbormajsterka

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie pripravil na jar 2026 dvojicu hudobných portrétov. Prvý predstaví komornú tvorbu Mareka Brezovského (8.3.2026, Slovenský rozhlas), druhý bude venovaný jubileu skladateľa, muzikológa a editora Vladmíra Godára. Vladimír Godár (1956) patrí k najvýraznejším postavám slovenskej kultúry 20. storočia. Godárova osobitá kompozičná poetika sa formovala počas rokov strávených nad partitúrami starých majstrov v blízkosti violistu, muzikológa a estetika Jána Albrechta (1919 – 1996). Sám skladateľ o svojej tvorbe často hovorí ako o dialógu s tradíciou. Jej súčasťou je rovnako hudba Bélu Bartóka i piesne Beatles. V kontexte klasickej hudby však Godárove skladby neviedli len dialóg s minulosťou, ale súčasne s tvorivými aktivitami jeho duchovných súpútnikov Alfreda Schnittkeho, Arva Pärta alebo Giju Kančeliho. Hudobný dialóg v jeho kompozíciách tak vzniká na spojnici minulého a súčasného, ako výsledok poznania, že len tá hudba má budúcnosť, ktorá má aj minulosť. Intenzívne zážitky z Godárovej hudby, opisované ako sugestívnosť, meditatívnosť alebo koncentrovaný výraz, sú výsledkom vzácnej symbiózy konštrukčnej, emocionálnej a významovej roviny jeho diel. 

„Umenie má rozširovať priestor ľudskej nezávislosti a slobody.“
Vladimír GODÁR

Vladimír Godár, ktorý je autorom viacerých kľúčových opusov slovenskej hudby, je verejnosti známy aj vďaka úspešnej spolupráci s režisérom Martinom Šulíkom (Neha, Krajinka, Záhrada, Orbis pictus, Cigán, Tlmočník, Emília a i.). Z hudbu k filmu Krajinka získal v roku 2001 v Belgicku cenu Georges Delerue Award, označovanú aj ako Oscar za filmovú hudbu. Godárova hudba k filmom Návrat idiota (réžia Saša Gedeon) a Slnečný štát (réžia Martin Šulík) získali ocenenie Český lev. Nahrávka Mater (Pavian Records, 2006) s Ivou Bittovou, Marekom Štrynclom a Solamente naturali, ktorú vydalo aj nemecké vydavateľstvo ECM, sa stretla v zahraničí s bezprecedentným záujmom o tvorbu súčasného slovenského skladateľa. 

„K hudbe Vlada Godára mám veľmi osobný vzťah, stále ma oslovujú jeho rané diela, i tie nedávno skomponované. Vážim si ho ako skladateľa, ale aj ako autora dôležitých textov. V mojom repertoári majú jeho skladby nezastupiteľné miesto a teším sa, že mu pripravujeme na Konvergenciách špeciálny koncert k jeho jubileu. Ako inak? Veď je najhranejším slovenským skladateľom na konvergenčných, ale aj mojich koncertoch,“ hovorí umelecký riaditeľ Konvergencií, violončelista Jozef Lupták, ktorý nahral i premiéroval viaceré skladateľove opusy. Mnohé z nich práve na festivale Konvergencie. Medzi konvergenčné premiéry patria skladby pre violončelo Žalm (2025), Suňíčko (2018, s Ivou Bittovou), Passacaglia (2007), Variácie na slovenskú ľudovú pieseň (2006, s Robertom Cohenom), Bikít Gilgameš (2003, s Petrom Mikulášom) a zbor Sweet and Low (2009). K týmto dielam v roku 2026 pribudne Violončelová sonáta č. 2. Umenie ako priestor pre rozširovanie ľudskej slobody, hudba ako rozhovor i dar, diela Vladimíra Godára súznejú s Konvergenciami už viac než dve dekády.  

//
Zmena programu a účinkujúcich vyhradená.
Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk