Andrea Kalinová: Posledný sneh

Pohľad Andrey Kalinovej je originálny: dokumentárny, filmársky, výtvarný, ale aj antropologický. Rada si všíma rôzne bizarné situácie, komentujúc tak širší spoločenský kontext. Má zmysel pre absurdum, subverzívne hyperboly, cez ktoré komentuje sociokultúrne fenomény a problémy s nimi späté. Fotografický cyklus Posledný sneh má viacero, možno navzájom si protichodných východísk. Jedným z nich je autorkin osobný príbeh bývalej detskej závodnej lyžiarky milujúcej sneh, lyžovanie a zimné športy. Druhým je svedectvo o prehlbujúcej sa environmentálnej kríze, ku ktorej značne prispievajú aj rozsiahle lyžiarske strediská s umelým zasnežovaním, vysokou energetickou spotrebou, ktoré výrazne zasahujú do života rastlín i živočíchov, keďže lyžiarskym svahom padnú za obeť biotopy so stovkami stromov. Autorka vnútorný rozpor, v ktorom proti sebe stoja túžba po zvrátení ekologických hrozieb a zážitková lyžovačka, ktorá k týmto hrozbám prispieva, nerieši postavením sa na jednu či druhú stranu, ale vtipno-smutne, glosuje o danom status quo. Andrea Kalinová mapovala lyžiarske strediská na Slovensku, všímala si opustené vleky, ruiny skokanských mostíkov, hrdzavé torzá lanoviek, vytrvalých sánkarov*ky a lyžiarov*ky spúšťajúcich sa zo zablatených svahov, vleky ťahajúce športovcov*kyne po úzkom pásiku snehu, či absurdne pôsobiace rekvizity z úspešnejších lyžiarskych sezón, ako stupienky víťazov*iek z lyžiarskych pretekov, či zašlá slávobrána s nápisom Cieľ je mať kopec radosti. Nuž, po radosti, podobne ako po snehu, sú na autorkiných fotografiách len stopy, prevláda skôr nostalgia, či úporná snaha protagonistov*tiek sa predsa len ešte raz spustiť. Avšak, klimatická kríza neúprosne postupuje a cyklus Posledný sneh možno čítať aj ako výzvu k zamysleniu sa nad tým, čo môžeme urobiť na jej spomalenie. V sérii fotografií nachádzame aj zopár inscenovaných fotografií lyžiarov*ok v lesných húštinách, dystopicky upozorňujúc na možnú blízku budúcnosť.

Projekt Posledný sneh bol formou štipendia podporený FPU a Nadáciou mesta Bratislavy.

Kurátorka: Lýdia Pribišová

Andrea Kalinová sa venuje filmu, fotografii a rôznym intermediálnym presahom. Jej projekty sú dlhodobé, i desaťročie sa venuje, do hĺbky skúma zvolenú tému, ako napríklad Sanatórium Machnáč, bratislavské Lido, či kúpeľné mesto Tskaltubo v Gruzínsku obývané vysídlencami *kyňami z Abcházska. Jej fotografie, ale i filmy (Po sezóne, Tajomstvo jedného bazéna) charakterizuje sústredený pohľad na hrane dokumentu a inscenovania. Andrea Kalinová sa vo svojej tvorbe zaoberá modernistickou architektúrou, jej uchovávaním, ako aj prístupom spoločnosti k starostlivosti o architektonické  dedičstvo. Jej druhou srdcovou témou je rekreácia (o čom svedčí aj výstava Posledný sneh), ktorá s témou architektúry úzko súvisí, obom témam sa venuje spoločne s Martinom Zaičkom v rámci skupiny Abandoned (re)creation (od 2011). Je i členkou Správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara, ktorá sa usiluje o záchranu národnej kultúrnej pamiatky Machnáč.

Tvorba Andrey Kalinovej je jedinečná dlhodobým záujmom o veci verejné, citom pre rozhodujúci moment, špecifickým humorom, a zároveň ľudskosťou a empatiou. Je neprehliadnuteľná vlastným umeleckým prístupom a postupom, ktorého oblúk pri jednotlivých projektoch siaha od umeleckého hĺbkového výskumu, zažívania skúmaných miest na vlastnej koži, cez happeningy, workshopy, site specific inštalácie, fotografie; dlhodobé projekty zvyčajne završuje knihou a filmom, kde sa zhutňujú všetky predchádzajúce elementy. Za jej film Po sezóne (2018) o liečebnom dome Machnáč jej bolo udelené ocenenie Pamiatky a múzeá za audiovizuálny počin.

Dôležité informácie:

Registrujte sa prosím kvôli kapacite.

Vstup je voľný. 

Ďakujeme!