MEDZI ZEMOU A... Marek Brezovský (1974 – 1994)

„Medzi dňom a zotmením, nesiem svoj diel letov a pádov...“ 

Mirka BREZOVSKÁ (Medzi zemou a...) 

„Pravá krása vždy nesie tieň smútku.“                                                                          

Charles BAUDELAIRE 

Program 

Marek BREZOVSKÝ (1974 – 1994) 

Ouvertúrka, Anjel, Dve piesne pre violončelo a klavír, Fantázia pre klavír, Valčíček, Taká malá nálada, Klavírna sonáta č. 1 „Cesta“, Chaos pre klavír a sláčikové kvarteto, Medzi nebom a..., 

Ako vietor, Tak pozri a bež, Keby som ťa láska, Ja sa nebojím... 

Daniel RUMLER, Michaela HRUBÁ, husle 

Martin RUMAN, viola 

Jozef LUPTÁK, violončelo 

Vladimír ŠARIŠSKÝ, klavír a aranžmány 

Robert ROTH, slovo, spev 

Marek Brezovský bol slovenský hudobný skladateľ, aranžér a klavirista. V každej skladbe cítiť, že veril tomu, čo tvoril – a práve táto úprimnosť mu dávala silu dotknúť sa človeka. Jeho krátky život bol dynamický, naplnený tvorivým úsilím i osobnými zápasmi. Jeho skladateľskú poetiku vyjadruje názov jednej z jeho skladieb, Llano estacado. Púšť, ktorá sa objavuje v rovnomennom románe Karla Maya, bola pre neho metaforou nekonečného priestoru s melodickým horizontom, poetickým i desivým. Jeho diela vznikali z potreby vnímať veci do hĺbky, prekračovať vlastný tieň a skúmať svety bez jasných pravidiel. „Myslím si, že by mala byť v prvom rade zrušená bariéra konvencií, ktoré boli, sú a určite aj budú,“ povedal v jednom z rozhovorov o súčasnej hudbe. 

Marek Brezovský po sebe zanechal rozsiahle dielo v oblasti rockovej aj klasickej hudby. Jeho tvorba bola vydaná na hudobných nosičoch až po jeho smrti. Album Hrana, ktorý vznikol vďaka hudobníkovmu spolužiakovi a priateľovi Oskarovi Rózsovi, vyšiel v roku 1998 a odvtedy vo viacerých reedíciách, bol uvedený tiež koncertne. Hudba Mareka Brezovského patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia vzniklo. V roku 2000 získal in memoriam ocenenie DOSKY za scénickú hudbu k predstaveniu Čechovovej Čajky v Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Záujem o jeho tvorbu potvrdzujú aj mimoriadne úspešné koncerty či dokumentárny film Patrika Lančariča Hrana: Štyri filmy o Marekovi Brezovskom (2014), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Cinematic v  Piešťanoch. V roku 2016 získal hudobník in memoriam cenu Slnko v sieti za najlepšiu filmovú hudbu k filmu Hrana. V tom istom roku sa uzavrel dokumentárny projekt mapujúci jeho život a tvorbu vydaním troj-dvd Hrana-Trilógia. V roku 2019 bol umelec ocenený zápisom do Zlatej knihy SOZA. 

Projekt Medzi zemou a ... prináša na Konvergencie na prianie Brezovského rodiny komorné diela a tiež piesne, ktoré otextovala jeho sestra Mirka Brezovská a Jakub Tlolka. „K tomuto projektu pristupujem s veľkým rešpektom a úctou a som poctený, že nás Marekova rodina oslovila. Som zároveň rád, že kedysi, ešte ako konškolák na Konzervatóriu som mal možnosť premiérovať jeho skladbu Voľnosť. Teraz k nej pridáme ďalších šesť premiér v zostave skvelých umelcov,“ hovorí o novom projekte Jozef Lupták, riaditeľ festivalu a tiež jeden z interpretov. Už 8. 3. 2026 zaznie vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu koncert z tvorby Mareka Brezovského v interpretácii vynikajúcich hudobníkov, klaviristu Vladislava Šarišského, huslistov Daniela Rumlera a Michaely Hrubej a violončelistu Jozefa Luptáka, ku ktorým sa pripojí Robert Roth. Na programe sa aranžérsky podieľali Vladislav Šarišský a Matúš Uhliarik. Dramaturgiu pripravil skladateľov otec Ali Brezovský. Ide o tvorbu, ktorá vznikala v roku 1994, keď umelec pracoval na scénickej hudbe Pressburger blut Viliama Klimáčka pre divadlo GuNaGu. V tom čase bol Marek Brezovský študentom prvého ročníka VŠMU u Vladimíra Bokesa. „Tieto skladby sú jeho prechodom do sveta veľkej vážnej hudby. Nejde o tvorbu pre kapelu. Je v nich Marek sám, sú jeho odkazom,” hovorí skladateľova sestra Mirka Brezovská. Niektoré z diel sa nachádzajú na albumoch Chcem byť sám (1994), Chamber music (2004) a Hrana (1999), zvyšok budú tvoriť doteraz neuvedené kompozície a aranžmány. V úlohe rozprávača a speváka sa na koncerte predstaví Robert Roth. Keď sa energia jeho nezameniteľného hlasu stretne s emocionálnou hĺbkou a osobitou poetikou hudby Mareka Brezovského, možno čakať výnimočný zážitok. 

Život a hudba Mareka Brezovského sa stali príbehom čistým, úprimným, dôverným, zvedavým, hlbokým, transcendentálnym, nepatetickým, stopercentným, smerujúcim  „k bodu neuskutočniteľného vyrovnania, kde všetko, zdá sa, musí smerovať do ničím neohrozenej krásy, ale práve vtedy nastáva pomalý vývoj skazy až k jeho vrcholu.“ (M. Brezovský) 

Prvá polovica 90. rokov bola pre hudobníkov a umelcov vo všeobecnosti veľmi zložitá. Celá spoločnosť sa ocitla vo víre zásadných zmien. Prichádzali nové impulzy, problémy, menila sa atmosféra, možností hrať a umelecky sa realizovať bolo málo. A Marek prechádzal vo svojom osobnom živote veľmi zložitým obdobím. Zároveň postupne autorsky dozrieval, začal študovať kompozíciu na VŠMU a jeho tvorba naberala na komplexnosti. Pätnásteho mája 1994 mala v divadle GUnaGU premiéru hra Pressburger blut, ku ktorej skomponoval hudbu 

a so svojou vtedajšou kapelou ju nahral. V tom čase už naňho jeho problémy začali doliehať čoraz ťaživejšie a on mal pocit, že mu dochádzajú sily. Utiahol sa, nepokračoval v spolupráci s kapelou, uzavrel sa doma sám s klavírom a intenzívne pracoval. Komponoval a nahrával si svoje nové veci. Práve v tomto nesmierne krátkom období – od 15. mája až do jeho odchodu koncom júna – vznikla väčšina skladieb, ktoré sme zaradili do programu komorného koncertu. Sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s  Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili pre obsadenie dnešného koncertu, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského. 

Ali BREZOVSKÝ, Mirka BREZOVSKÁ

Bolo takmer leto a číslo, ktoré sa mi snažilo dovolať sa  končilo 666. Neprežehnal som sa, lebo som vedel, kto sa mi prihovorí. Zodvihol som. „Ahoj tu je Ali,” ozvalo sa. „Prosím, chcel by som prepísať nejaké Marekove skladby z kazety.” Samozrejme som súhlasil. Prešlo pol roka a z prepisovania sa stalo tvorenie koncepcie veľkého dramaturgického plánu. Spolu s Marekovou mamou Vlastou i jeho otcom Alim sme zacítili prchavú príležitosť, chytili sme ju a pustili sa do práce. Vzniklo vydanie zborníka skladieb Mladým klaviristom a pripravovaný koncert. Podstatné je, že Marekova tvorba bola zachytená a ostáva s nami na ceste časom. Mnoho Marekovej hudby si v srdci mnoho ľudí už nosí, ale teraz otvárajte srdcia ešte viac a urobte si v nich miesto, lebo mnoho hudby ešte nepočutej sa valí, a tá je pre vás, pre nás – a tak nejak žije Marek v nás. 

Vladislav ŠARIŠSKÝ